Shloka
यद्वत्सौख्यं रतान्ते निमिषमिह मनस्येकताने रसे स्या -
त्स्थैर्यं यावत्सुषुप्तौ सुखमनतिशयं तावदेवाथ मुक्तौ ।
नित्यानन्दः प्रशान्ते हृदि तदिह सुखस्थैर्ययोः साहचर्यं
नित्यानन्दस्य मात्रा विषयसुखमिदं युज्यते तेन वक्तुम् ॥ ७४ ॥
yadvatsaukhyaṃ ratānte nimiṣamiha manasyekatāne rase syā -
tsthairyaṃ yāvatsuṣuptau sukhamanatiśayaṃ tāvadevātha muktau ;
nityānandaḥ praśānte hṛdi tadiha sukhasthairyayoḥ sāhacaryaṃ
nityānandasya mātrā viṣayasukhamidaṃ yujyate tena vaktum . 74 .